Plávanie patrí z hľadiska rekreačnej aktivity i z hľadiska zdravotného efektu medzi základné prostriedky telesnej výchovy. Najmä vplyvom hygienického prostredia, v ktorom prebieha i charakterom a účinkom plaveckého pohybu na organizmus. Výrazne sa prejavujú funkčné zmeny posilňujúce telesnú zdatnosť a zdravotný stav ako dôležité faktory pracovnej výkonnosti.
Plávanie vo forme pohybovej aktivity spĺňa dominantné požiadavky kladené na cvičenia aeróbneho charakteru a v určitých prípadoch kompenzuje nedostatky iných cyklických cvičení napr. v polohe, intenzite pohybu, prostredí.
Horizontálne poloha tela pri plávaní a oslabenie vplyvu gravitácie, pôsobia veľmi pozitívne na srdcovo-cievny systém, ktorému napomáha rytmické striedanie napätia a uvoľnenia svalstva. Plavecké pohyby intenzívne podporujú cirkulorespiračný systém práce, svojou cykličnosťou, intenzitou i viazanosťou na vodné prostredie.
Vzhľadom na tlak vody na hrudník a brucho sa zapájajú do dýchacích pohybov i také svalové skupiny, ktoré sú pri dýchaní na suchu pasívne. Plávanie má priaznivý účinok i na posilňovanie kostí, pomáha zvládnuť telesné a duševné napätie, pôsobí pozitívne pri duševných poruchách, zvyšuje telesnú zdatnosť, pôsobí na zníženie telesnej hmotnosti, chráni proti nadmernej hmotnosti a chorobám srdca.
Medzi pohybovými aktivitami cyklického charakteru má plávanie jedno z popredných miest. Plávanie patrí z hľadiska najväčšieho aeróbneho potenciálu medzi päť pohybových aktivít cyklického charakteru: 1. beh na lyžiach, 2. plávanie, 3. beh, 4. jazda na bicykli, 5. chôdza
Výdaj energie v plávaní závisí od niekoľkých faktorov: od plaveckého spôsobu, od rýchlosti plávania, od techniky a trénovanosti plavca. Poradie výdaja energie pri jednotlivých plaveckých spôsoboch, hodnotené u vrcholových plavcov, na rovnakú vzdialenosť a rovnaký čas: 1. prsia, 2. znak, 3. motýlik, 4. kraulPulzová frekvencia pri plávaní je o 12-15 pulzov nižšia ako pri maximálnom behu na bežeckom trenažéri.
V rámci aeróbnych cvičení vo vodnom prostredí má kondičné plávanie dôležité miesto. Je založené na báze pohybových aktivít, stimulujúcich činnosť srdca a pľúc v dostatočne dlhom čase, aby mali priaznivé účinky na organizmus. Jeho hlavnou úlohou je zvýšenie množstva kyslíka, ktoré môže telo spotrebovať za jednotku času tzv. aeróbny výkon. Pre kondičné plávanie je charakteristické absolvovanie dlhých vzdialeností v časovom rozpätí 20-60 minút v rovnomernom tempe.
Ak sa má získať maximum priaznivých účinkov, musí sa počas plávania dodržiavať dostatočne vysoká pulzová frekvencia, považovaná za základný ukazovateľ veľkosti zaťaženia. Podľa jej dynamiky možno usudzovať na odozvu plávania na organizmus. Kondičné plávanie by sa malo konať v aeróbnom pásme – v ktorom môže plavec plávať bez väčšieho rizika preťaženia kardiovaskulárnej sústavy.
Potrebná týždenná frekvencia plávania predstavuje aspoň tri fázy zaťaženia, čím sa dá udržať dostatočná aeróbna vytrvalosť. Pri štyroch tréningoch týždenne možno dokonca podstatne zlepšiť kondíciu. Pri uvedených frekvenciách podnetov je treba rozlišovať cieľ kondičného plávania. Či ide o rozvoj a udržanie telesnej kondície – vtedy bude postačovať frekvencia troch tréningoch týždenne. Ak pôjde o rozvoj plaveckej výkonnosti v rámci výkonnostného plávania veteránov, telesne, mentálne postihnutých, tréning 5x týždenne i viac, bude dôležitý i pre rozvoj pohybových schopností a pocitu pre vodu.
Okrem plávania možno vykonávať vo vode celý rad aeróbnych aktivít, najmä rôznych cvičení a pohybových hier. Cvičenia rôzneho charakteru možno vykonávať vo vode po pás, čo nevyžaduje zvláštnu plaveckú spôsobilosť a pritom je využité pozitívne pôsobenie vodného prostredia. V hlbokej alebo nízkej vode možno používať temer všetky pohybové hry jednak pre spestrenie ale i pre udržanie kondície ak sa hrajú dostatočne intenzívne a v patričnom časovom rozpätí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára